Rozvody kúrenia by sme mohli prirovnať k žilám, zarastené upchaté rozvody veľmi zle dodávajú teplú vodu radiátorom, ktoré s malým prietokom a nízkou teplotou veľa toho nenarobia.
Ak sú rozvody kúrenia dobre nainštalované tzn. nikde nevznikajú netesnosti (najčastejšie u závitových priechodov) potom nedochádza k častému dopúšťaniu čerstvej vody, ktorá je okysličená. Kyslík reaguje s oceľou, ktorá následne hrdzavie, vzniká hrubý vnútorný povrch, na ktorom sa ľahšie usadzuje vodný kameň (pri vyšších teplotách sa aj ľahšie uvoľňuje), trúbka postupne zarastá a kúrenie ako celok prestáva fungovať. Ak je kúrenie tesné a voda z uzavretého systému sa nestráca, potom má aj oceľový rozvod dlhú (30-50 rokov) životnosť.
Preto pre rozvody kúrenia najčastejšie používame rúry medené, ktoré spájame pomocou mäkkého kapilárneho spájkovania, výhody tohoto materiálu sú opísané vyššie aj v desatore ale aj v jednoduchosti a rýchlosti montáže, možnosti ľahkého ohýbanie, dlhej životnosti a prijateľnej ceny.
Ďalej je možné použiť rúrky plastové, odporúčame len plasty kúrenárske (rúra je viacvrstvová s kyslíkovou bariérou a je určená pre rozvod kúrenia) neodporúčame používať rúry inštalatérske (výrobca negarantuje vysokú teplotu a jednovrstvová rúrka má mnohonásobne väčšiu rozťažnosť).
Plastové potrubie sa spája lisovacími, alebo kompresnými spojkami (zvieracie krúžky). Nevýhoda kurenárskych plastov - je vysoká cena tvaroviek, ktoré navyše majú veľký diferenciálny odpor.
Ešte možno použiť pre rozvod rúrky oceľové, ale materiál nevychádza nejako cenovo lepšie. Navyše je potrebný autogen - ďalšie náklady a životnosť oceľových rozvodov je menšia ako u ostatných materiálov.
